Večný život

KONIEC MÔJHO II. ŠKOLSKÉHO ROKA

Koniec tohto roka bol dvojnásobne smutný. Lúčenie so spolužiakmi a lúčenie s ich pani triednou profesorkou. Keď boli všetci v triede a bola tam aj ich triedna profesorka a rozdala im vysvedčenia, tak sa s ňou pomaly a postupne rozlúčili, dali jej kvety a nejaké tie darčeky. Potom nám dala darčeky, ktoré nás veľmi potešili, a tiež rozdala darčeky tým, ktorí mali veľmi dobré vysvedčenie. Nakoniec prišlo lúčenie. Bolo to zdrvujúce. Plakali skoro všetci. Beth určite, išli jej slzy, ale moc to vidieť nebolo. Potom išla jedna jej spolužiačka aj s nejakými rodičmi za riaditeľkou aj s petíciou, ktorú podpisovali. Pohádali sa tam a tak spolužiačka odtiaľ odišla. Keď prišli do triedy, lúčili sa všetci spolužiaci. Navzájom sa poobjímali a rozlúčili. A Beth išla domov, ponáhlala sa na autobus, ale napokon ho stihla. To bol teda jej najsmutnejší koniec školského roka, aký kedy mala.